HISTÓRIA VÍNA
Starí Egypťania verili, že víno je darom boha Ozirisa, syna boha nebies a zeme, ktorý bol víťazom nad smrťou, a ktorý sa zrodil zo svojho popola, rovnako ako sa každý rok znovu zrodí hrozno viničového kra, ktorý sa zdal byť mŕtvym.
Egyptské vinohradníctvo dosiahlo najväčší rozkvet v rokoch 2700 až 2400 pred n.l. a už v tom čase poznali viac odrôd viniča.
O vyspelosti vinárstva a vinohradníctva v Egypte sa zachovalo veľa dokladov. Našli sa džbány z pálenej hliny, na ktorých je uvedený ročník vína, jeho kvalita, pôvod a dokonca aj vedúci vinice! V tom čase bolo víno v Egypte, Sýrii, Babylónii a iných krajinách veľmi obľúbené a považovalo sa za jednu zo základných životných potrieb.
Pestovanie viniča bolo rozšírené aj po celom Grécku. Veď pestovanie viniča a pitie vína bolo súčasťou gréckej kultúry. Za zakladateľa vinárstva bol považovaný boh vína Dionýz, o ktorom vzniklo veľa povestí. V starom Grécku bolo veľmi veľa autorov, ktorí ospievali víno.
Na začiatku sa víno považovalo za posvätný a liečivý nápoj, ale neskôr sa stalo bežne používaným nápojom. Najznámejší autor tých čias Homér ospieval víno vo svojej Iliade, kde dokonca uvádza mestá a oblasti, kde sa pestuje vinič.
V starom Ríme sa pestovanie viniča a výroba vína rozšírili v 8. až 1. storočí pred n.l. Víno bolo veľmi obľúbené a používalo sa najmä pri hostinách k jedlu. Z tých čias sa zachovalo veľa kníh, v ktorých sú uvedené postupy pri výrobe vína. Tiež sú tam uvedené odrody bielych a modrých vín, ktoré sa vtedy pestovali. Diela, ktoré v tom čase vznikli, používali a citovali autori až do stredoveku.
Pestovanie viniča a výroba vína sa udomácnili v celom dnešnom Taliansku. Počas rímskych vojenských výbojov rozširovali rímske légie na príkaz panovníka pestovanie viniča a výrobu vína na všetkých obsadených územiach.
Takýmto spôsobom sa dostalo pestovanie viniča do Francúzska, Španielska, Nemecka i na naše územia.
